Model zotavenia
- byť si vedomý svojich práv
- mať život pod kontrolou
- odbúravať predsudky
- udržať rast a zmenu
- vytvárať pozitívny sebaobraz a prekonávať stigmu
- byť súčasťou komunity
- tvoriť samostatné rozhodnutia
- mať prístup k informáciám
- zodpovedať sám za seba
- nové nádeje
- znovuobjavenie kvalifikácie a kompetencie
- možnosť vyjadriť hnev a naučiť sa s ním zaobchádzať
Slovo zotavenie sa je celkom bežné a stretol sa s ním každý. Zotavili sme sa po zlomenej nohe, po chorobe, po akomkoľvek sklamaní či nešťastí. Zotavenie však nie je synonymum slova vyliečenie. Vyliečenie je spojené s úplným vymiznutím príznakov. Je to termín používaný v zdravotníctve. Zotavovanie sa však netýka len zdravotného stavu. Zotavenie sa viaže k človeku, nie k jeho ochoreniu. Prognóza ochorenia, príznaky, farmakoterapia, relaps a podobné výrazy sú charakteristiky, vzťahujúce sa k ochoreniu. Choroba je len problém, ktorému človek čelí. Namiesto nazerania na človeka cez chorobu je princíp zotavenia založený na nazeraní na jednotlivca predovšetkým ako na osobu, ktorá má záujmy, ašpirácie a i problémy v rôznych oblastiach života. Pre lepšiu ilustráciu nám môže pomôcť obrázok:
Zotavenie sa opiera o naše silné stránky
Zotavenie je pre každého jedinečný a neprenosný proces. Proces, v ktorom každý človek má okrem duševného ochorenia mnoho iného. A práve to ostatné je dôležité hľadať, pomenovať a vyzdvihovať. Zotavenie sa neredukuje na problém, vyzdvihuje to, v čom sme dobrí. Každý máme niečo, čo vieme, kým sme a čo máme. Práve to ,,ostatné“, čo nie je ochorenie je bod, ktorý nám môže pomôcť na ceste k zotaveniu.
Zotavenie je založené na vzťahu
Zotavenie nie je niečo, čo sa dá len tak dozvedieť, naučiť. Je nutné ho prežiť. Je nutné nielen dať človeku informáciu, ale taktiež nádej. Nie len edukovať pacienta, ale mu dôverovať. Je dôležité, aby táto nádej a dôvera bola človeku odovzdávaná od niekoho, kto vie, že nádej nie je len útechou, ale je reálna. Niekto, kto vie, aká stratégia je vhodná pre každého jednotlivca. Ten niekto môže byť profesionálny pracovník s duševným zdravím- sociálny pracovník, psychológ, či niekto, kto zažil ochorenie a ťažkosti sám a má vedomosti, ako svoje skúsenosti dať ostatným (pre takéhoto pracovníka sa používa pojem ,,peer“). Ide o vytvorenie nehodnotiaceho vzťahu, ktorým chce tento pracovník, poradca,.. (akokoľvek si ho nazveme) pomôcť človeku, aby to dokázal sám.
Cieľom tohto článku nie je analyzovať pojem zotavenie a opisovať ho zložitými definíciami.
Cieľom je pozvanie na cestu k zotaveniu.
Prístup je založený na modele CARe.